Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Dušan Damián

AUTOR

dusandamian

Na čo mať deň?

Snívam…

Snívam o inom svete.

Snívam…

Snívam o vševraviacej vete.

Kde je háčik zakotvený?

Kde je kľúč od tých dverí?

Kde je…?

 

Kde je moja povestná múdrosť?

Asi navždy strácam ju.

Že už viac nebudem mať ju

vlieva mi do žíl strašnú zlosť.

Tak radšej snívam…

Večne len snívam…

A na viečkach ťaživý spánok mám.

Že prebudím sa, si prisahám.

 

Snívam…

Snívam o iných ľuďoch.

Túžim…

Túžim, ako prasa v zime po žaluďoch.

Ale moja túžba je asi zbytočná.

Na mne leží ťažoba noci večná.

Už dávno nemôžem dýchať,

no snívam, že hej.

Neradno slýchať,

Že život nemá dej.

Už dávno nemôžem dýchať,

No snívam, že v pľúcach mám vzduch.

Čoskoro bude cennejší než telo, môj duch.

Už sa mi nedá smiať.

Asi sa poddám…

Svoj život pôjdem inému darovať.

Snívať budem potom večný sen.

Na noc som si už zvykol,

Tak načo mať deň.

Dušan Damián
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com
Ďalšie príspevky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button