Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Dušan Damián

AUTOR

dusandamian

Keď som ťa vždy smutnú denne vídaval…

11. augusta 2008 | Autor Dušan Damián | Počet zobrazení: 2974 | Počet likov: 0

Keď som ťa vždy smutnú denne vídaval,

Jediné čo som chcel… Bolo ťa utešiť.

 

Doma a aj všade mala si len trápenie,

a ja pomoc chcel som ti poskytnúť.

 

Keď som ťa vždy smutnú denne vídaval,

každá cieva v mojom srdci išla prasknúť.

 

Slza z tvojho oka na zem sama padala.

No zdá sa, že viac bolelo to mňa.

 

 Ty si stále nevšímavo kráčala,

moje láskou spité srdce sa šlo roztrhnúť.

 

Pre mňa si vždy dokonalou bývala,

aj keď tvoje oči nechceli to pochopiť.

 

Neustále si sa všade skrývala.

Rozhodla si sa potajme utopiť.

 

Na mňa si sa spod hladiny dívala,

ja som ťa túžil iba zachrániť.

 

Na rozlúčku si mi však už kývala,

nemohol som tomu zabrániť.

 

Vtedy si ma konečne už vnímala,

Ten okamih nedá sa ničím vyvážiť.

 

Ja na smrť sklamaný som vtedy bol

a ty si s vodou splývala.

 

Pridať k tebe som sa už nemohol.

A naraz si sa na mňa dívať prestala…

 

Keď som ťa vždy smutnú denne vídaval,

v hlave som túžil aby si sa usmiala.

 

Tým úsmevom by si všetko zlé zahnala,

no miesto toho si sa navždy smiať prestala…

Dušan Damián
Dušan Damián
Kedysi som bol výrečnejší a slová zo mňa prýštili ako gejzíry. No tak ako kedysi, keď som na tento blog prišiel, i dnes sa občas zamýšľam nad tým, či som tvrdým človekom s mäkkým jadrom, alebo mäkkýš s tvrdou podstatou. V duchu podobných myšlienok sa ešte občas rozlievam do veršov a piesní dosiaľ nespievaných. Keby ma chcel ktokoľvek kontaktovať, môže tak urobiť na týchto e-mailoch: dusandamian@centrum.sk alebo dusandamian@gmail.com
Ďalšie príspevky
Publikovaný v: Kope Vás múza

Komentáre

15 Responses to Keď som ťa vždy smutnú denne vídaval…

  • Kamka on 12. augusta 2008 at 18:19

    Mozno sa opakujem:-) ale je to krasna basen o laske. Je neopatovana, no aj tak (alebo prave preto?) silna, schopna davat, pomahat, utesovat… 

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 12. augusta 2008 at 19:03

    Aj ja sa asi budem opakovat, ale dakujem.

    Odpovedať
  • Kamka on 12. augusta 2008 at 19:39

    Hm, a myslel si to tak, ze je silna prave preto alebo napriek tomu ze je neopatovana?:-)

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 12. augusta 2008 at 19:45

    Konkretne v tejto basni som to myslel tak, ze je silna, lebo ju zivi tuzba a ocakavania a neoslabili ju ziadne sklamania.
    Je to platonicka laska, ktora sa skoncila este pred tym ako by mohla vyustit do vstahu.

    Odpovedať
  • Kamka on 12. augusta 2008 at 19:47

    hmmmm, to je krasna interpretacia…. teraz sa mi paci basnicka este viac:-)

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 12. augusta 2008 at 19:51

    To ma tesi, myslim, ze tato basnicka patri k mojim osobnejsim.
    A som na nu skutocne citovo naviazany. 😀

    Odpovedať
  • Kamka on 12. augusta 2008 at 20:00

    Aj ja by som bola asi citovo naviazana:-) Hlavne keby som bola tym objektom lasky:-)

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 12. augusta 2008 at 20:05

    Tak zivot je ako na potvoru dost nevyspytatelny. Niekedy po niecom velmi tuzime a napriek tomu to nedostaneme a niekedy mame pocit ze nam uz nic netreba a vtedy sa nam zacnu plnit stare tuzby ale ich splnenie uz vlastne ani nie je potrebne. 😀

    Odpovedať
  • Kamka on 12. augusta 2008 at 20:09

    Viem velmi dobre o com hovoris… ale preco je to tak? zakon schvalnosti? ironia osudu?

    Odpovedať
  • Kamka on 12. augusta 2008 at 20:12

    Ja mam obcas pocit akoby sa na nas niekto tam hore pekne smial.

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 13. augusta 2008 at 7:45

    Mnohi ludia to tak obcas pocituju.
    Ked sa nam deju cudne veci, vzdy je za tym niekto tam hore. Ked sa nam plnia priania dakujeme mu, ked sa nam deju krivdy zatracujeme ho. Modlime sa vsak k nemu len ked nieco chceme.

    Jedni ho volaju Bohom, iny Silou, vyssou Mocou, Osudom, velkym Otcom, Matkou Prirodou atd.

    Iste je podla mna len jedno, a tym je, ze tu niekde vsade okolo nas nieco je. Nieco, co drzi veci v akomsi poriadku a aby sa to nieco nenudilo, tak sa obcas s nami zahra a premiesa karty nasho osudu. 😀

    Odpovedať
  • Kamka on 13. augusta 2008 at 8:57

    Tak to je zaujimavy nazor, ale myslim ze mas pravdu. Hlavne v tom, ze sa modlime, len ked nieco potrebujeme, a mozno nevidime, ze aj ked sa dostavame do roznych situacii, vzdy to ma nejaky zmysel. A inak podla mna je cely svet riadeny ironiou osudu.

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 13. augusta 2008 at 9:51

    Ironia osudu je podla mna len dalsim menom pre „Boha“ alebo vyssiu moc.
    Ale vzdy sa mi paci ked ma jedna vec viac mien, nepripada potom taka fadna a nabera na tajomnosti. Je zdrojom nedorozumeni a tie potom rozhybu dianim a robia z nasho zivota dynamicky prud, ktory nam nedovoli zaspat na vavrinoch. A my napredujeme. CI chceme alebo nie. 😀

    Odpovedať
  • Yanakonda on 25. decembra 2008 at 18:19

    Ked som si precitala tuto basnicku, hned mi urcite veci do seba zapadli.
    Myslim na tie rozhovory co sme viedli pred par rokmi. Pamatas?
    Viem, som zlomyselna… 😀

    Odpovedať
  • Dušan Damián on 26. decembra 2008 at 8:07

    Toto nie je chat! … 😀

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button