Komentáre

2 Responses to Ako mám vedieť, ktorá je tá pravá?

• 

  provokace on 16. júla 2008 at 22:44

  .jasné, že niekoho hľadáš – si tak biologicky naprogramovaný
  .jasné, že nemusíš nájsť „tú pravú“, možno s ňou nebudeš vôbec spokojný, ale to nebude prekážkou, aby si s ňou spodil nejaké detičky, vzal si ju, a potom sa s ňou rozviedol kvôli nejakej „osudovej“ žene, rovnako nevhodnej ako bola tá prvá, a aj s ňou splodil nejaké detičky… atď. (A o to to ide – program je program)
  .jasné, že každá láska dopadne zle, ale ľudia sa o ten zázrak stále pokúšajú – skrátka program je program …
  .jasné, že citiš, že svet sa rúti do záhuby, ľudia sú zlí, príde trest Boží za naše hriechy, atd. atd. … takéto kecy sa objavuju v literatúre, náboženstvách, filozofii i na ulici a najmä v krčmách už celé stáročia načisto do omrzenia – a nič zvláštneho sa nedeje – okrem asi 300 vojen ročne, otrockej práce, zneužívania detí a žien, vraždenia a lúpenia nevinných, ohlupovania ľudí cez médiá, náboženstvá, politiku, … ubezpečujem Ťa, že za to jednorazovo nepríde nijaký trest Boží – on je totiž permanentne tu – rovnako ako každodenné odmeny typu pekné počasie, radosť z ľudí, ktorých máš rád, uspokojenie z práce, peňazí, úspechov, drobného šťastia, ktoré každého denne stretne … atd. atd. Svet je v rovnováhe – raz menšej, raz väčšej – nijaký Armagedon sa nechystá… a keď, tak sem-tam len lokálny.(Aj potopa sveta bola asi len lokálna povodeň – skrátka vyliali sa Eufrat a Tigris, toť vsjo.) Ľudstvo má tuhší korienok, ako si vizionári všelijakých „koncov sveta“ myslia…
  .jasné, že píšeš básničky – nie je to nijaká svetoborná poézia, to určite nie – je to len citový pretlak, ktorý sa musí uvoľniť cez nejaký ventil (poézia je celkom dobrý ventil). Neboj, to prejde… Peter Nagy o tom spieva pesničku (Nelietajú).

  Odpovedať
• 

  Dušan Damián on 17. júla 2008 at 7:04

  Ó ako je možné, že som si toto nikdy neuvedomil! Áno, hneď ako som si prečítal tento komentár, zmenil som svoj pohľad na život a na svet a tiež na svoju pretlakovú tvorbu.

  Samozrejme len žartujem.

  Myslím, že tento komentár, hoci mne sa zdajú tieto názory známe :D, písal niekto kto sa dobrovoľne vzdal ilúzii a život berie konzumne. Zdá sa mi to značne nihilistické a flegmatické. Celý tento komentár by sa dal skruhnúť do vety "Veď aj tak všetci zomrieme, tak načo žiť." No možno to tak pripadá len mne.

  Nikdy by som však nenazval ničiu poéziu citovým pretlakom v takom zmysle ako je to použité v tomto komentári. Možno len ak by som toho človeka poznal osobne 😀 – ďaľší žart.

  Pretože ja neverím, na nekvalitnú poéziu. 

  A čo sa týka citovosti, tak o čom inom je poézia než o citoch. Negatívnych, pozitívnych, naivných, vypočítavých, úprimných či neúprimných. Možno len v tomto zmysle je poézia citovým pretlakom.

  A ešte ma veľmi prekvapila veta: "…a nič zvláštneho sa nedeje."

  Ja ľutujem toho človeka, ktorý nevidí a necíti tie zvláštne veci, ktoré sa každý deň dejú. Ľutujem toho človeka, ktorý si nevšíma súvislosti v živote. Pretože áno, takéto "keci" sa objavujú všade už odkedy dokážu ľudia kecať, ale vtom spočíva predsa ľudská podstata.

  Každý vlastne rozmýšľa nad tým istým, len iným spôsobom. A čo sa týka vojen, môj názor je, že tie vznikajú práve pre tie odlišné spôsoby myslenia a pre obmedzenost niektorých ľudí. 

  A to je asi všetko, čo by som chcel za seba k tomuto komentáru povedať.

  PS: A to, či ide alebo nejde o svetobornú poéziu, o tom predsa nerozhoduje jeden človek, ale všetci, ktorí ju čítajú.

  Odpovedať