Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Táborák, Kapitola I.

Táborák

Augustin Sokol

Kapitola I.

(1) 20. december 1970. Posledný táborák nášho druhého tréningového tábora jogy v Indii. Zajtra ráno Síta s Gustom pocestujú do Prahy.

(2) Štyridsaťdňový kurz programovania v jazyku APS. 11. januára – 19. februára 1971. Organizovaný Ústrědím pro výpočetní techniku TESLA Praha. Bývajú a stravujú sa v hoteli. Prvý deň kurzu. Večerajú v reštaurácii. Obsluhuje ich atraktívna servírka. Volá sa Norika. Pekná postava. Vysoká a štíhla. Externe študuje angličtinu. Má dostať nový byt. Zatiaľ býva v hoteli. Na tej istej chodbe ako Gusto. Keď sa predkloní pri vedľajšom stole, spod minisukničky jej ešte viac vykuknú nôžky. Gusto s kolegami si to s pôžitkom vychutnávajú. Norika si to všime. Lesklý povrch nerezovej tácky na pivo jej poslúžil ako spätné zrkadlo. Úsmev na krásnej tvári. Hnedé oči. Hnedé vlasy – trošku do ryšava, ako líška Bystrouška. Vlasy sa jej prirodzene vlnia. Pár kratších neposlušných kaderí sa nežne stáčajú za jej uškami. Odchádza po ďalšie pivá. Gusto k nej vystrie ruku a tíško riekne:

„O polnoci nepríď na izbu číslo dvestodva!“

Vyzve kolegov na stávku. Tvrdí, že Norike tak dokonale vsugeroval svoju myšlienku, že k nemu o polnoci určite nepríde. Stávku však nikto neprijme.

(3) Gusto si v posteli číta Eugena Onegina. O polnoci klopkanie na dvere. Otvorí. Norika. Oči privreté pod hustými mihalnicami. Ruky vystreté pred seba. V pravej ruke drží kľúč s dreveným ťažidlom. Pohybuje s ním. Akoby ešte klopala na dvere. Má na sebe iba krátku priesvitnú nočnú košieľku. Vojde do izby. Prekvapený Gusto za ňou zavrie dvere. Vznáša sa ako nočný motýľ v rytme éterickej melódie Pucciniho Madame Butterfly. Pomaly kráča k posteli. Ľahne si, oči zatvorené. Prikrýva ju paplónom. Ľahne si k nej. Zhasína lampu na nočnom stolíku. Mesiac zalieva izbu jasným záhadným svitom. Je zmätený. Mohla sa táto recesia pretransformovať do serióznej sugescie? A naviac aj znegovať? Zašepká jej do uška:

"Spinkaj Norika. Ako líštička v nore."

Voňavé ženské telo sa pohne. Zobúdza sa. Najprv nevie, kde je, ani ako sa sem dostala. Tíško riekne:

„V spánku som začula zvláštny naliehavý hlas: Musíš vstať z postele a odomknúť dvere. Potom choď k dverám s číslom dvestodva. Zaklop na ne kľúčom. Otvorím ti. Vojdi a ľahni si do postele.“

Objíma ju. Bozkáva, bozky opätuje.

(4) Svoje sugestívne schopnosti Gusto dekóduje až o dva týždne. Norika mala priateľku Moniku. Keď sa Gusto chcel s kolegami staviť, že Norika k nemu o polnoci nepríde na izbu, sedela pri vedľajšom stole. Všetko počula. Povedala to Norike. Tak vznikla tá láska. Monika potom prišla za Gustom a vysvetlila, ako mu k jeho láske pomohla.

(5) Piatok 12. mája 2000. Posledný deň trojdňovej konferencie. Gustova prezentácia s názvom: Význam kryptológie v univerzitných informačných systémoch. Má pripravené príklady: aj anglickú vetu o rýchlej hnedej líške, ktorá skáče cez lenivého psa. Vo vete o líške sú totiž všetky alfabetické symboly anglickej abecedy. THE QUICK BROWN FOX JUMPS OVER THE LAZY DOG. Vetu bude dekódovať. Okrem pedagogických a vedeckých pracovníkov sú na konferencii aj ich študenti. Sotva povie pár slov, jeho pohľad sa skríži s upreným pohľadom študentky v treťom rade. Norika! Reinkarnačný posun v déjà vu priestoročasovom stroji. Cez prestávku si k nej prisadne. Je to Norikina dcéra. Volá sa Katka. Čaro genetiky, ktoré je dekódované aj z ľudovej múdrosti: „Aká matka, taká Katka!“ Katka ho spoznala. Podľa fotiek z maminho albumu. Preto ten jej pohľad. Vraj sa po toľkých rokoch ani veľmi nezmenil. Samozrejme, že ho to potešilo. Dohodnú sa, že sa ešte stretnú. Cez ďalšiu prestávku Katka telefonuje mame, nech naskenuje fotky s Gustom a nech jej ich pošle mailom. Vytlačí si ich v internetovej kaviarni. Na záverečnej recepcii ukazuje fotky: krytá plaváreň v Havířove. Norika a Gusto v plavkách. Gusto by rád videl aj Katku v plavkách. Akoby mu čítala myšlienky. Navrhne, aby si išli zajtra zaplávať.

(6) Stane sa. Katka si totiž naplánovala navštíviť cestou domov tetu. Tetkin manžel je spolumajiteľom budov na termálnom kúpalisku. Slnko v mesiaci lásky. Katka vychádza z vody ako rozprávková morská víla. Kvapky na opálenej pokožke. Trblietajú sa v slnečných lúčoch ako malé brilianty. S nežnou eleganciou si ľahne na deku. Mokré plavky dráždivo zahaľujú tajomstvá. Gusto ich dekóduje z archetypálnych magických kriviek: z kružnice a z priestoročasového priemetu kružnice do sínusoidy. Kružnica je Mesiac, Zem, planéty, Slnko, hviezdy vo vzdialených galaxiách, prsníky, pupček a zadoček. Sínusoida je vlnenie fotónov v mikrokozme, periódy nekonečných priestoročasov v makrokozme, ornamentálne vlnenie vláskov za uškom. Gusto si spomenul na táborák koncom roku 1970 v Indii. Bol to medzinárodný tréningový tábor. Každý si tam spieval aj svoje národné a ľudové pesničky. Potom sa ich snažili preložiť do angličtiny. Gusto zaspieval slovenskú ľudovú pesničku „Poď Anička, poď s nami“. Potom sa pokúsil pesničku preložiť do angličtiny. Všetkým sa najviac páčil úryvok z piesne:

„On jej hľadal za uškom, jaj, jaj, jaj,

ona mala pod bruškom, jaj, jaj, …“

A jej rezký refrén:

„Ricom – picom, bol som pri tom, trávička zelená …“

– Ďalšia sínusoida sa premieta do periódy prechodov Katkiných telesných tvarov – ich vrcholov do údolí. Stúpanie z údolia podbradku a dlhého krku na vrchol hrude a na prsia. Klesanie do údolia úzkeho drieku s tenkým pásom. Stúpanie na vrchol oblých a ladných bokov. Klesanie po stehnách do údolia pod kolienkami. Stúpanie na lýtka v tvare štíhlych starogréckych amfor. Klesanie do údolia nežných členkov. Boli časy, keď fotografia ženy s odhaleným členkom pod dlhou sukňou bolo rovnako vzrušujúca, ako sú fotografie žien v plavkách bikiny alebo monokiny, teda na vrchu bez, alebo úplne nahých žien, ktoré sú dnes bežne uverejňované v našich slovenských časopisoch. Boli časy boli, ale sa minuli. …

From here to eternity. Amor vincit omnia! To všetko je v čare a kráse zmyselnosti. Po rokoch aj reinkarnácia Noriky, čítanie myšlienok, magické krivky, nepredstaviteľné – nekonečne malé detaily v mikrokozme – veľké diaľavy v makrokozme a čarokrásno Univerza v zmyselnosti. Virtuálne záhady v speculative fiction. Ak sa nám niektoré z nich podarí dekódovať, tak sú to reality v none fiction.

(7) 11. september 2007. Babie leto. Norika, Katka a Gusto sedia pri táboráku a spievajú. Gusto doprovádza spev hrou na gitare.

Ďalšie príspevky

Komentáre

4 Responses to Táborák, Kapitola I.

  • …rok 2000 a Katka ma chlpky v podpazusi?to je urcite feministka;)

  • Vyholovanie podpazusia je iba modny trend. Ochlpenie v podpazusi u zien ma vsak aj svoj vyznam z hladiska reflexnej terapie. Napriklad, cinskej linearnej a bodovej mikromasaze, manupunktury a akupresury. Konkretne, pri masazi chrbtice sa postupuje zdola nahor – ako pri uvolnovacej asane Sarvangasana z hatha yogy – najprv sa masiruje oblast kostrce, potom krizova kost – ktora je Svatym gralom tela a elixirom mladosti – lumbalna cast, torakalna cast a cervikalna cast vertebraly, – teda panvova, chrbtova a krcna cast chrbtice. Nuz a prave v tom okamziku, ked sa masiruje krcna cast chrbtice – konkretne medzi stavcami atlas a capovec – tak prave vtedy maser druhou rukou chyti medzi prsty par chlpkov na ochlpeni – najprv pod lavou pazuchou – od strany srdca – a potom aj pod pravou pazuchou. Pritom chlpky jemne popotahuje v rymtme masaze druhej ruky – a potom si ruky – kvoli harmonickej symetrie masaze vymeni – a celu proceduru opat zopakuje. S uctou, Augustin Sokol.

  • … mám kamaráta, ktorý tvrdí, že správna žena to má mať ako Vorošilov baranicu 🙂
    Sú však aj úchyláci (asi 90%) čo tvrdia, že ich nadchýna vyholená pokožka. V podvedomí im to zrejme evokuje nedospelú ženu (teda pannu). Módny priemysel to rýchlo pochopil, a urobil z toho módnu ikonu, a aby boli zisky vyššie, ponúka nespočetné kombinácie strihania a holenia, podobne ako účesov na hlave. Keby ste našim babičkám povedali, že budú existovať holičstvá „od pása dolu“, pukli by od smiechu. Starý dobrý Vorošilov!

  • Ked som bol este pionier, tak sme mali pioniersku skupinovu veducu, ktora bola Rusnacka. Ucila nas pesnicku, ktoru doprevadzala na harmonike, teda na garmoske. Este dodnes si pamatam na text tejto pesnicky:

    "Stalin grajet na garmoske, Vorosilov hopaka!

    Razgromili Germaniu dva sovietski soldata."

    Nebola to sice az tak velmi mudra zena, – ale na druhej strane bola velmi pekna. Vacsina chlapcov v nasej pionierskej skupiny sme do nej boli zamilovani. Samozrejme, ze iba platonicky. Pionierske roky mi skoncili. Neskor som narukoval na vojensku zakladnu prezencnu sluzbu. Bol som zakladak. Neskor som sa ako dostojik v zalohe zucastnil vojenskeho cvicenia. Bol som zalozak. Vojenske cvicenie, teda manevre, sa konali blizko dedinky na Vychodnom slovensku. V sobotu vecer tam bola tanecna zabava. Isli sme sa teda zabavit. K nasmu stolu si prisadli tri zeny. Dali sme sa do reci. Nuz a vysvitlo. ze najstarsia z nich je moja byvala pionierska skupinova veduca. Manzel jej zahynul pri automobilovej havarii – a jej obidve dcery studovali na vysokej skole v Kosiciach. Byvala teraz iba sama v peknom domceku na konci deiny. Napriek svojmu veku bola este stale velmi pekna. Po skonceni zabavy ma pozvala k sebe na kavicku. Ked uz sme boli u nej, tak som ju poprosil, ze namiesto kavicky by som si vypil caj. Uvarila mi vynikajuci caj. A tak som u nej ostal celu noc. Takze moja povodna platonicka laska z mojich pionierskych cias za tak zmenila na neplatonicku lasku. Nuz, budem uprimny, velmi sa na to dobre spomina… S uctou, Augustin Sokol.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button