Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Rozhľad

AUTOR

Rozhlad

Co by sa stalo, keby…….4 obraz

4. obraz

Charlot leží v posteli a začína sa prehadzovať. Nevie nájsť tú správnu polohu. Sadne si na posteľ. Má na sebe bielu nočnú košeľu. Bosé nohy má na zemi, Je tvárou k publiku. Chytí sa za brucho. Tvár ma zahalenú grimasami, ktoré sú zapríčinené bolesťou brucha. Stále sa pozerá do publika. Pri posteli má plastový kýbeľ. Pozrie sa na neho. Malá pauza.
CHARLOT: ( ticho a zúfalo vykríkne.) Nie už nechcem! (Napne ju. Chytí si ústa rukou a druhou si zdvihne kýbeľ pred hlavu. Vygrcá sa. Utrie si rukou ústa. Kýbeľ zasunie pod posteľ. Stále sedí na posteli. Schová si tvár do dlaní. Z tmy sa ozve hlas Charlotinho otca Denyho.)
DENY: Charlot si v poriadku? (Hlas z tmy. Charlot si rýchlo ľahne a prikryje sa. Deny sa objaví pri jej posteli a sadne si k nej. Pozerá na Charlot.) Počul som nejaké zvuky. Negrcala si znova? (Ticho.) Grcala si. Čo je s tebou anjelik. Máš nejaké problémy?
CHARLOT: Nie Deny. Nič mi nie je. Asi som len niečo zlé pojedla. Inak mi je dobre. Vážne áno. Je mi dobre. Tak ma nechaj samú.
DENY: Charlot ja ťa poznám. Nie som ako tvoja matka. Tak mi povedz čo sa ti stalo. Niečo s Jackom? ( Charlot začne plakať. Ticho.) Zasa Jack. Stále len Jack, Jack. Vravel som ti, že…
CHARLOT: (pozrie na Denyho.) Ja viem, čo si mi vravel. Mal si pravdu si rád? Si rád? Hm? (Ticho.) Teraz sa musíš cítiť spokojne však? Ty musíš mať vždy pravdu Deny. Vždy. Prečo sa niekedy nemôžeš mýliť. Prečo? (Ticho.) Prečo! ( Zhúkne.)
DENY: Moja pekná nekrič na mňa. Trocha úcty.
CHARLOT: Úcty? Akej úcty? Myslím, že už dosť som vám jej dala. Tebe aj matke. Obom. A čo vy? Ja si nijakú nezaslúžim? Ja nie som človek? Nie som z mäsa a kosti? Čo som teda? Nejaký váš hybrid? Nepodarok?
DENY: Nehovor tak. Dobre vieš, že to tak nie je. (Pohladí ju po tvári, ale Charlot sa strhne a rozkričí.)
CHARLOT: (zúfalo k Denymu.) Nedotýkaj sa ma! Nedotýkaj! Počuješ? Hnusíš sa mi. Ty aj matka. Všetci sa mi hnusíte. Nechajte ma všetci na pokoji. Umrieť. Chcem tú slasť. (Ticho povie.) Umrieť. Chcem. Chcem do neba. Peklo už poznám. Jack mi ho včera ukázal. (Napne ju. Rýchlo sa zohne pre kýbeľ a vygrcá sa do neho. Deny hladí na Charlot.)
DENY: Tak, takto to nepôjde moja milá. Teraz mi povieš, čo sa stalo. Čo je s tebou. Inak zavolám matku. Tá si s tebou porobí poriadky.
CHARLOT: (detským hlasom.)Nie oci. Nevolaj ju. Nemôžem ju vystáť. Nemôžem! Je šialená. Nevie sa ku mne správať. Stále len po mne húka a vraví mi, že som nenormálna. Stále. Nevie mi dať lásku. Nemá ma rada.
DENY: Anjelik. Ona ťa má rada, len má vlastný spôsob ako to vyjadriť. Miluje ťa. Tak prestaň. A povedz mi, čo sa stalo. Som tu pre teba. (Ticho.)
CHARLOT: (posadí sa. Pozrie na Denyho.) On mi prisahal. Prisahal mi. Vravel, že nikdy neklamal na prisahanie. A klamal ma. Klamal ma. On ma oklamal. Zničil moje predstavy. Všetci mi len ničia predstavy…o láske…o živote…o šťastí…o všetkom krásnom. Je vôbec niečo krásne na svete, čo sa dá prežiť bez strachu a neistoty? (Ticho.) Je Deny? Je?
DENY: Niečo možno áno. Asi áno. Určite je. Aj keď…teraz som si neni istý. Možno, že nie je, ale tak to má asi byť dcérenka. Aby sme si dokázali určité veci vážiť viac a silnejšie si ich uvedomovať. Ale…čo spravil Jack.
CHARLOT: (smútok.) Čo spravil? Dostal ma na hranicu života a smrti. Preklápam sa z jednej strany na druhú a neviem, kde mám stratiť rovnováhu. Či na strane smrti, či života. Neviem Deny.
DENY: Tak nehovor. Čo spravil.
CHARLOT: Oci on ma podviedol. Prisahal mi, že to nikdy neurobí. Že ma bude milovať až kým nezomrie. Do smrti. Navždy. A ja som mu verila. Som hlúpa oci. Hlúpa. Nie je mi dobre. Cítim sa tak zvláštne. Stále len jem a grcám. Čo je so mnou oci, čo?
DENY: (priloží ruku na jej čelo.) Teplotu nemáš. Takže on ťa podviedol. Hajzel. Keď ho chytím tak…a zdal sa to byť taký dobrý človek. Vždy bol milý. Dnes už nemáš ani komu veriť. Ale ja som ti to hovoril. Všetci sú len materialisti a karieristi. Nikto nemá na nič a na nikoho čas. Všetci si len ubližujú a povrchne sa usmievajú. Na oko milujú blížneho. Kam len ten svet speje. Kam?! Nezaslúžil si ťa. Nie, nezaslúžil.
CHARLOT: Asi speje do nejakého necitného obdobia. S heslom, necíť a budeš šťastný. Necítiť znamená netrápiť sa. Ale Jack nebol taký oci. A ani nie je. Ja to viem. Vždy mi dával lásku. Cit a nehu. Vždy sa na mňa vedel úprimne usmiať a bezpečne ma objať. Pri ňom som rástla. Chápeš to? Ja ho milujem.
DENY: Charlot odpúšťaj, ale nezabúdaj. Jack si nezaslúži tvoju lásku.
CHARLOT: To ja som na vine. Ja som ho k tomu dohnala. To ja!
DENY: A ako preboha?! To nejde niekoho dohnať k podvodu. Buď to v sebe ten človek má, alebo nie. A Jack to mal. Mal to v očiach. Tie jeho hnedé oči boli poškvrnené zelenkastou farbou. Keď nad tým rozmýšľam…ani v očiach nemal čisto.
CHARLOT: To boli len oči. Oci veď povaha sa nezakladá na výzore očí.
DENY: Ale jeho to samé vraveli. Nie som ten typ na lásku. To vraveli jeho oči.
CHARLOT: (úsmev.) Oci z teba by nebol dobrý radca ľudom. Psychológ. Trepeš jedno cez druhé. (Znova ju napne. Vezme kýbeľ do rúk a vygrcá sa. Položí ho naspäť. Pozrie na Denyho.) Neviem čo je so mnou Deny. Neviem. Stále len jem a potom grcám. Som ako nejaká bomba, ktorá vybuchuje samovoľne. Už nechcem. Nevládzem! ( Ticho.) Nehovor to mame prosím. Ona by z toho urobila zas nejakú veľkú bublinu, ako ju poznám.
DENY: Nie si tehotná? (Ticho.) Počuješ?
CHARLOT: Tehotná? Nie, oci to nie. To nie som. Nemôžem byť.
DENY: Spali ste spolu? Mali ste sex? A čo kondóm? Použili ste ochranu?
CHARLOT: Ako smiešne to znie, keď to hovoríš práve ty. Ako keby mačka štekala. (Úsmev.)
DENY: Aká mačka zas. Nezachádzaj z cesty do poľa moja milá. Nezahováraj. Tak spali ste spolu?
CHARLOT: Spali. Ale sme dospelí. Tak to je naša vec nie? Máme predsa nejaké súkromie. Máme svoj život. Ja a Jack.
DANY: Aké vy!? Aké ty a Jack. Podviedol ťa. Už nie je vy. Si len ty. Nemáte žiaden vzťah. Nemáte už nič. Nič vás nespája.
CHARLOT: Ja viem Deny. Ale nedá sa tomu tak rýchlo uveriť. To nejde len tak sa z toho vyspať. Keby to tak šlo, už dávno by som bola na nohách.
DENY: Požili ste ochranu?
CHARLOT: (detským hlasom.) Jasné, že sme sa chránili oci. Jeden druhého sme chránili a dávali na seba pozor. Ako dve zvieratká. Stále spolu. Jack je ako malé dieťa. Treba ho strážiť a niekedy usmerniť. Je niekedy až moc zasnený do svojich predstáv. (Ticho.) Najradšej mám, keď spolu voláme a on na mňa rozpráva tým hlasom. Takým detským. Tým pomalým a nežným. Vtedy zaspávam. (Úsmev a ticho.)
DENY: Zas ideš z cesty. Odpovedaj mi na otázku. (Zosilnenie hlasu.) Použili ste kondóm? (Ticho.) Použili ste?
CHARLOT: (plač.) Nie…nie nepoužili. Nikdy sme ju nepoužili. Nikdy sme intenzitu milovania nebrzdili niečím umelým.
DENY: To je tá najväčšia blbosť, čo som kedy počul. Že nechceli sme mierniť intenzitu milovania niečím umelým. A čo nejaká zodpovednosť. Čo všetky tie choroby, čo vám hrozia? Hm? (Ticho.) A čo keď si tehotná?
CHARLOT: Aké choroby. Veď ja som bola len s Jackom a on so mnou. A keby máme bábo, tak si ho necháme.
DENY: Ako? Čo zase ty a on! Nič si nenecháš. Ak si tehotná, pôjdeš na potrat. A myslíš si, že ja budem doma vychovávať ďalšie decko? Si myslíš, že Jacka to bude zaujímať? Je rád, že sa ťa zbavil. Bola si pre neho len príťaž. Vrece plné starostí, čo mal neustále na pleciach. Určite ťa všade podvádzal. Veď to mal v očiach. Mal ich špinavé. Poškvrnené.
CHARLOT: Aj tak ma stále miluje. Ja to viem oci. Cítim ako mu bije srdce pre mňa. Ako bije moje pre neho. Aj keď mi ukázal peklo, verím, že mi ešte ukáže nebo ako mnohokrát pred tým.
DENY: Musíme kúpiť ten test na tehotenstvo. Ten čo sa tak sfarbí. Som počul, že vieš výsledky okamžite. Ale musíme zavolať mamu. Musí o tom vedieť.
CHARLOT: (ticho.) Mamu nie. Len to nie. Hocikto nech vidí moje trápenie, len nech ona nie. Ona ma ešte viac zničí s tými jej bizarnými poznámkami. Nemá ma rada. Ako keby nie som jej vlastná.
DENY: Prestaň už s tými hlúpymi rečami. Ona bude vedieť najlepšie čo robiť. Pôjde kúpiť aj ten test. Ja by som sa asi hanbil. Veď kto vie, čo by si myslela predavačka. Nejaký starec kupuje tehotenský test. Ani neviem ako vypadá. Kto vie, čo by som kúpil. A ty v tomto stave nikam nepôjdeš. Ledva dokážeš sedieť na posteli a nie sa ešte hýbať. (Ticho.) No boh ťa chráň, keď budeš tehotná. To potom sme spolu skončili.
CHARLOT: Sme potom spolu skončili? To myslíš vážne?
DENY: Áno!
CHARLOT: Chceš ma trestať za lásku Deny? Za obetavosť? Za city? Chceš ma potrestať za to, že by som darovala život dieťaťu?
DENY: (Ticho.) Zavoláme mamu. Uvidíme, čo na to povie ona moja milá. (Ticho.)
CHARLOT: (smutne.) Môžem sa ťa niečo spýtať Deny?
DENY: Jasné, že môžeš Charlot.
CHARLOT: (stále smutne.) Miluješ Beth? Ale myslím, či miluješ matku tak, ako na začiatku. Miluješ? Tou neprchnúcou láskou?
DENY: (ticho.) Noóó…prečo sa ma na toto pýtaš? Milujem ju a ona mňa. Tak to je a tak to bude.
CHARLOT: Tak prečo nespávate spolu? Ale každý ste v inej izbe? Prečo? Keď miluješ Beth, tak nemal by si byť stále s ňou? Hlavne v noci ju držať?
DENY: No to vieš Charlot. Keď človek zostarne, ako mi dvaja, tak už nepotrebuje toľko nehy, ako na začiatku. Stačí ti potom už len stálosť a sem tam mierne pohladenie. A vieš, že tvoja mama potrebuje letisko na to, aby sa dobre vyspala.
CHARLOT: No ale tu ide o to, čo chce ona a nie ty. Čo chceš ty oci. Nechýba ti to? Láska? Nechýba ti? (Ticho.)
DENY: No to vieš, že mi to chýba. Každému by to chýbalo. Každému.
CHARLOT: A ty si myslíš, že matke to nechýba?
DENY: Matke? (Ticho.) Hm… Beth nie. Ona nie je asi z tých ľudí. Z tých čo potrebujú to, čo všetci. Veď vieš aká ona je.
CHARLOT: Oci a čo keď to nepotrebuje preto lebo…
DENY: Lebo čo. Hm?
CHARLOT: Lebo to má. Má to niekde inde a nie u teba. Čo keď je to tak?
DENY: (ticho. Krik.) Ako môžeš niečo také vôbec povedať. Že ťa huba nebolí. (Charlot sa usmeje.) Čo ti je ako smiešne?
CHARLOT: (úsmevne.) To ako si to povedal. Že ťa huba nebolí. To je smiešne. Tie tvoje frázy oci. Tie ma vždy vedia rozveseliť. Vždy. Si až moc dobrý na túto dobu. (Ticho.)
DENY: (smutne.) Ja o tom viem. Už dlho o tom viem. Ale nikdy som to nechcel dávať do pozornosti. Nechcel som sa o tom rozprávať a ani nechcem. Vieš ja už dlho vlastne nie som s ňou. Už dlho mám niekoho iného.
CHARLOT: Máš niekoho iného? Čo? A…a koho?
DENY: Mám teba Charlot. Odo dňa, čo si sa narodila, mám už len teba. (Charlot sa nahne bližšie k Denymu. Pohladí ho po tvári.)
CHARLOT: Máme rovnaké osudy oci. Ten môj sa začína podobať na ten tvoj. (Ticho.) Oci prosím ťa nevolaj Beth. Nechcem, aby ma videla sa trápiť. Nechcem, aby čokoľvek vedela o mojom svete. Nie nechcem. Skús ma prosím pochopiť.
DENY: Ale len ona ti teraz dokáže pomôcť. Ona vie, ako si poradiť, ak si tehotná.
CHARLOT: Ale čo ak nie som. Čo ak mi je len zle. Čo ak mi vôbec nič nie je oci. Vravíš, že odo dňa, čo som sa narodila som ja tvoj svet, tak mi to dokáž, že ja som tvoja láska a pomôž mi len ty. (Ticho.) Prosím. (Ticho. Zúfalo.) Prosím oci. Nenechaj ma v tom s ňou, ak ti na mne záleží. Prosím. ( Charlot hľadí na Denyho a stekajú jej mierne slzy. Deny hľadí na Charlot. V tom sa ozve Bethin krik.)
BETH: (kričí ešte z tmy.) Charlot! (Ticho. Deny a Charlot stále na seba nehybne pozerajú.) Charlot! (Znova krik. Ticho. Beth sa vynára z pravej strany tmy a objavuje sa na javisku. Pomalým krokom príde bližšie k Charlot a Denymu. K Charlot.) Nepočuješ, keď na teba kričím? Si už hluchá?
CHARLOT: Počujem mami, len sa tu s Denym o niečom rozprávame.
BETH: Ako to nemôže chvíľu počkať? Čo je také dôležité, že ani neodpovedáš, keď ťa volám? (Ticho. Charlot hladí na Beth a ona na Charlot. Deny stále pozerá na Charlot.)
DANY: (Deny k Beth, ale stále pozerá na Charlot.) No… vlastne ani nič. Čo potrebuješ?
BETH: (k Charlot.) Ten psisko to tam zase zašpinil tou hlinou. Celá chodba je od nej. Vstávaj už z tej postele a choď to upratať. (Ticho.) Nepočuješ?
DENY: (pozrie na Beth.) Ja to pôjdem upratať. Nechaj ju oddýchnuť. Nie je jej dobre. (Beth sa otočí a mizne v tme. Deny sa pozrie na Charlot. Ona sa jemne usmeje. Deny ju chytí za ruku.) Ja ti pomôžem. Veď si len moja láska.
( V tichosti na seba hľadia a svetlo nad nimi sa začína stlmovať, až nakoniec obaja miznú v tme.)

Komentáre

One Response to Co by sa stalo, keby…….4 obraz

  • zaujímavé, hoci trochu iné ako predchadzajúca časť…akosi som to javisko "nevidela" tak jasne ako predtým…ale je to fajn…už sa teším na rozuzľovanie…nech ťa múza kope aj naďalej:)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button