Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

boba

AUTOR

boba

moja uvaha o laske

<>  Čo je to láska?

 

Cesta, ktorú si vyberieš a pôjdeš ňou?

Budeš ňou kráčať a hľadieť… Na dobré aj zlé.

Láska…ide v nej o všetko a nejde o nič. Buď jej dáš celí život, alebo ju stratíš.

Žiť ňou znamená otvoriť oči aj keď vieš, že ti z nich potečú litre sĺz…

Čo je to?

Tá sila, ktorá nás núti lietať na krídlach farebnejších, ako sú tie motýlie?

Tá malá iskra, ktroá rozdúcha veľký plameň…

Je to hviezdami posiata noc?

         rozkvitnutý kvet?

          šíp priamo v srdci?

Všetko krásne…

Láska často bolí!

Stopy zaschnutých sĺz sa nanovo zatrbliecú, zahojené rany opäť začnú krvácať…

Láska…

Tá kráľovná korunovaná na dvakrát.

Korunou z tŕnia , korunou života.

<>A ktorú si nasadiš je len na tebe.

<>Láska…

<>Tá večná múza z horiacimi rukami a očami.

<>Originál… Je vždy iná, náhodná.

<>A je tu pre nás.

<>Ale prečo?

<>Pre slzy šťastia a slzy smútku?

<>Mám ňou len ísť?

<>S perami na tvári a úsmevom na nich?

<>Dotknutá. Slnkom a pocitmi.

<>Lásku je ťažko opísať.

<>Pretože je ako nôž, rozžeravený dobiela.

<>Až z neho sála chlad.

<>A uvažujme… chceme sa ohriať alebo popáliť?

<>Nevieme…

<>Udáva ju totiž náhoda.

<>Tá pani Dokonalá.

<>Ktorá píše balady a ódy, maľuje krásu a smútok…

<> Čierna a biela, teplo a zima, nebo a peklo. A stále tá istá…

To slovo , o ktorom si myslíme že vieme, a pri tom nevieme nič.

Len cítime, ako nás núti písať rými…Hluché aj slepé…

Ale láska nieje slepá. Uba chodí so zaviazanými očami, a šatku zloží, keď o niekoho zakopne.

<>Veď je to ona, čo hory prenáša !

 

PS: sorry za chyby 🙁 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button