Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

lukaso16

AUTOR

lukaso16

Láska jedného kňaza

Vždy, keď ráno vstanem z postele,

moje srdce je ako z ocele.

Svoju rannú modlitbu Bohu prednášam,

nesústredím sa však na modlenie.

To, že nie si pri mne ťažko znášam,

nestačí mi už duchovné opojenie.

Keď si pri raňajkách natieram na chlieb maslo,

cítim sa akoby predo mnou svetlo zhaslo.

Pred sebou nevidím nič iba steny tmavé,

v nich sa pokúšam nájsť tvoje vnútro pravé.

Hneď ako sa z toho podivného sna preberiem,

sadnúť si za stôl sa poberiem.

Tam premýšľam o nás dvoch.

Prečo ťa takú krásnu stvoril Boh?

Prečo som mu svoj život obetoval?

Prečo som to teraz tak oľutoval?

Na tieto otázky poznám odpoveď,

ak chceš poviem ti ich hneď.

Boh asi chcel, aby som mu slúžil,

diabol mi ťa však do cesty poslal.

Anjel strážny v ten deň nado mnou nekrúžil,

ja som Bohu verný neostal.

Zamiloval som si ťa úplne celú,

videl som ťa ta stáť takú smelú.

Stála si pod krížom celkom sama,

bola si sťa Božia Mama.

Musím ti povedať aká si nádherná,

tvoja tvár je krajšia než priemerná.

Si úžasná sťa lúka posiata kvetmi,

si najkrajšia bytosť medzi svetmi.

Aj keby anjeli z neba zleteli,

tvoju nádheru by ti isto závideli.

Oči máš veľmi pekné-hnedé,

tvoje líca nikdy nie sú bledé.

Odrážajú svetlo na všetky strany,

osvetlili by každé tmavé hrany.

Tvoju veľkoleposť nevyjadrí žiadna báseň, žiadna pieseň,

nevyrovná sa ti jar, leto, či jeseň.

Zima je proti tebe ako bez Vianoc,

pri tebe nočná obloha stráca svoju moc.

Vlasy máš nádherne plavé,

kučery v nich sú veľmi hravé.

Tvoja postava sa vyrovná Venuši,

teplo, ktoré z teba vyžaruje , všetky moria vysuší.

Nenachádzam na tebe žiadnu chybu,

keď ťa vidím, všetky svaly sa vo mne hýbu.

Keď počujem, ako ľudí na omšu volá zvon,

v zápätí hneď vykuknem von.

Z okna fary mám dobrý výhľad na kostolnú bránu,

obzerám sa z neho na jednú aj na druhú stranu.

Ráno v kostole omšu slúžim,

očami po laviciach krúžim.

V nich tvoju nádhernú postavu hľadám,

spoza oltára vykukujem, aj keď na kolená padám.

Po omši idem do obchodu nakupovať,

to, že nie si pri mne musím stále ľutovať.

Ako ťa milujem, povedať ti musím,

vyznať ti lásku sa pokúsim.

Keď som ťa však uvidel, stratil som reč,

Keď som sa osmelil, bola si preč.

Premýšľam nad tým, čo sa vlastne deje,

v mojom srdci predsa láska nie je,

mám pocit, že sa mi za chrbtom niekto smeje,

moju dušu už nič nehreje.

Musím myslieť aj na mestský ľud,

snažím sa nájsť osobný kľud.

Keby som ti predsa vyznal lásku,

zosadil by som si pred nimi túto masku.

Nebol by som pre nich duchovným otcom,

v ich očiach by som sa stal veľkým škodcom.

Oni predsa neporozumejú mojej láske k tebe.

chcel by som ťa vidieť stáť pri sebe.

Tomu sa predsa ani nedá porozumieť,

s takým hriechom radšej neumrieť.

Určite by som sa dostal do zatratenia,

nepomohlo by mi ani kúsok očistenia.

Ale keď ty máš takú veľkú telesnú krásu,

ovládaš ňou každú mužskú masu,

spievanie víl sa nevyrovná čistote tvojho hlasu.

Vonkajšia krása však nie je všetko,

aj keď ňou nie si obdarená riedko.

Aká si vlastne vo vnútri?

Možno sa môj rozum umúdri.

Keby som zistil, že v sebe prechovávaš pýchu,

už by o tebe nebolo ani sluchu.

Tento hriech totiž neznášam,

v živote sa ním príliš neunášam.

Možno si však dobrá a láskavá,

tak by si bola môjmu srdcu ešte väčšmi lákavá.

To si pre mňa aj teraz, keď o tebe neviem nič,

viem však, že ma zasiahol lásky bič.

Jeho zásah bol príjemný a silný,

nebol však mylný?

Zasiahol aj teba?

Odpoveď asi nedostanem len tak z neba.

Opýtať sa ťa to však nemôžem,

dúfam, že svoje city premôžem.

Nie si náhodou vydatá?

Nemáš náhodou deti?

Keby som zistil, že máš manžela, odniesla by si ma zubatá,

Ležal by som niekde na chodníku sťa smeti.

Určite by som neprežil takú ranu,

hádam ma neodbyješ ako nejakú vranu.

Som hlupák, keď si myslm, že ma môžeš mať rada,

keby som sa ti zapáčil, bola by to voči Bohu zrada.

Medzi tebou a mnou je veľká ohrada,

v nej je veľká záhrada,

do ktorej sa láska nezakráda.

Keby sa však do nej zatúlala, bola by to paráda!

S láskou sa predsa nikto neháda,

láska je za šťastie náhrada.

Myslím, že to medzi nami zaiskrilo,

Alebo ma nejaké svetlo oslepilo?

Videl som, ako si sa na mňa zadívala,

potecha môjho srdca sa všade ozývala.

Cítil som neopísateľnú radosť,

sťa by sa mi vrátila všetká mladosť.

Prečo? Lebo ty si moja večná láska,

ty si zo všetkých žien najväčšia kráska.

Naše šťastie však nie je zlaté,

naše blaho je prekliate.

Bolí ma, že nie si pri mne,

že sa s tebou nemôžem zhovárať úprimne.

Len tvoja láska ma môže spasiť,

len ona môže môj žiaľ uhasiť.

Komentáre

17 Responses to Láska jedného kňaza

  • posli to do Vatikánu, aby zrušili celibát
    – ináč námet je veľmi dobrý (a zábavný), spracovanie slabšie
    (vekuprimerané:-)

  • taka milá veršovanka…aj keď má to myšlienku…ale na úkor formy..

  • Dielko pre vytrvalcov, ktoré zaujme najmä svojím rozsahom.

  • Rincewind, Ty by si tiež po roku celibátu písal takého básničky, a možno aj dlhšie :))

  • Najviac zužitkoval svoju nenaplnenú lásku kňaz Andrej Sládkovič, kvôli nej napísal jednu z najpôsobivejších básní slovenskej poézie – Marínu. Ako evanjelický kňaz si mohol dovoliť verejne dvoriť devám – Marína Pišlová z Banskej Štiavnice ho však zasiahla najviac. Pretože povolanie kňaza nebolo priliš lukratívne, matka ju vydala za miestneho bohatého pernikára Geržu – mimochodom veľkého fešáka… Sládkoviča tento fakt tragicky zasiahol, pokúsil sa „depku“ riešiť cestovaním – nepomohlo – a tak pretavil svoj žiaľ a lásku do básne Marína. Báseň napodiv nevzbudila veľkú pozornosť a autor mal veľké problémy s jej vydaním. Dnes je považovaná za najkrajšiu báseň o láske napísanú v slovenčine. Neskôr sa Sládkovič oženil a mal mnoho detí. Ale Marínu podľa všetkého „nepredýchal“ – odkazy na ňu sa vyskytujú aj v jeho iných dielach.

  • Velmi uprimne, a viem ze je tazke lubit niekoho koho nemozme mat najma knaza

  • Je to fakt uprimne. Chapem ze je tazke lubit niekoho ak ho nemozme, a mozno je chudak aj ta baba ak aj ona ho ma rada. je to tazke ….

  • .. v takomto prípade treba spáchať hriech – a potom sa samozrejme vyspovedať..

  • tašký hrích libidák

  • Basen je krasna, sice dlha a miestami trosku rozbita, ale velmi pekna, zaujimalo by ma, z akych pohnutok bola napisana, ak skutocne odzrkadluje pravdu, tak je to utrpenie.

  • Basen je umelo rymovana, ma dobru myslienku, ale pre tie umele rymy ma vobec nedokazala chytit za srdce. Zboznujem basne, a vzdy si rada nejaku precitam, ale tuto som nedokazala docitat do konca. Netreba nasilu rymovat, staci vlozit do slov silu a bude to.

  • ahoj, toto je najlepsia amaterska basen aku som kedy citala (a asi aj najdlhsia), pribeh uplne super, nemam slov, aj keby to nebolo amaterske bolo by to super, klobuk dolu

  • …viem, co citi…zabijajucu bezmocnost…viem o com hovorim….lubila som knaza….vlastne este stale lubim,,,bol to silny zasah do srdca

  • Máš smolu, že si natrafila na katolíckeho kňaza. Táto cirkev proste zakázala svojim kňazom sa ženiť, tvrdiac, že je to preto, aby sa kňaz mohol naplno venovať službe Bohu – pravý dôvod je ten, aby sa cirkevné majetky nemohli dediť, a tak rozdrobiť.

    Keby si bola evanjelička, mala by si cestu ku kňazovi otvorenú – ale možno ani nie – na pekného evanjelického kňaza totiž usporadúvajú mamičky a staré mamy po dedinách doslova poľovačky, len aby si všimol ich dcéry či vnučky. Pozývajú ho na obedy, večere, hody a všakovako mu nadbiehajú, len aby ho ulovili. Takže, kým by si vyrástla do veku vhodného na vydaj, iste by ho dávno ulovila nejaká šikovnejšia farníčka 🙂

  • Veľmi úprimné..

    Úprimne poznám ten pocit, napriek tomu, že nie som kňaz. Prežívam ho tiež. Láska je krásny dar a aj keď to znie bolestivo nemusí byť naplnená z túžby… tá je žiaľ väčšinou príčinou bolesti a utrpenia. Povzniesť tú lásku a transformovať do viery, šťastia a rodosti iných je naplnením vlastného srdca.. Boh pozná dôvod prečo je to tak… Buďme vďačný za dar lásky a pokúsme sa zbaviť v nej sebeckosti… a potom možno príde zázrak…

  • Na tomto serveri je basen uverejnena uz nejaky ten rok a ja som vam este stale nepodakoval za nazory. Tak vam vsetkym, ktori basen precitali, hodnotili, odsudili, zamilovali si ju alebo ju iba tak zbezne preleteli pohladom, dakujem.

    L. Mano

  •  

    Sebatrýzeň? A prečo? Vieš, čo je láska? Dať a nič nežiadať. Dávať môžeš každý deň. A neľutuj sa! Ak ju máš rád a ona rovnako teba, žite spolu. Pán Boh láske, opravdivej láske nebráni. Naopak. Prikazuje nám, aby sme sa milovali. Ak máš istotu, že láska je obojstranná, že tým nikomu neuškodíš, Pán Ti odpustí a prepustí ťa z úlohy kňaza bez trestu. Milovať nie je hriech. Spýtaj sa Pána Boha. Úprimne, z celého srdca. Nehľadaj svoj vlastný prospech, ale sa ani neumuč. Všetci sme Božie deti, láske Pán Boh nikdy nebráni. A tej skutočnej už vôbec nie! Či je ozajstná, pravá, to sa sám nedozvieš. Hľadaj vo svojom vnútri, hľadaj odpoveď u milovanej osoby, a odpoveď u Boha. Slúžiť blahu ľudí, dobru, pravde, spravodlivosti, môžeš aj v inom povolaní, než je kňaz. Určite poznáš bibliu tak ako málokto z nás, bežných smrteľníkov. Na nič Ťa nenavádzam, len si urob vo svojom vnútri poriadok. Mnoho zaľúbení, poblúznení láskou končí sklamaním, pretriezvením a človek sa napokon čuduje – prečo som sa pre tú osobu išiel umučiť, nestála za to. Ale ak je láska skutočná, potom je Božia, a niet vyššej sily, ktorá by ju oddelila, rozdelila, zničila. Upokoj sa. Nekoncentruj sa len na svoje ja, to, čím trpíš. Trpia mnohí. Trpieť láskou je ešte to najlepšie utrpenie z utrpení sveta. Zašportuj si, pozri sa každý deň do zrkadla, či v ňom vidíš radosť, alebo úpadok. Len v zdravom tele môže byť zdravý duch. Tak sa neznič. Tvojej láske sa taký páčiť nebudeš. Som evanjelička a iste nie som horšia ako katolíci. Evanjelický kňaz nemá hriech. V láske vychováva rodinu. Slovenské dejiny bez evanjelických kňazov by nepísali slovenskú históriu. Je na škodu, že šikovní katolícki kňazi nemajú potomkov, múdrych pokračovateľov rodu. Verím, že som týmto neurazila katolícku cirkev. Som veriaca. Verím v Boha, a teda v lásku! Pán Boh iste nechce, aby jej bolo bránené. Hriech nie je milovať. Hriech je nemilovať. A to ty nerobíš. Takže – veľa síl. Akokoľvek Tvoj život bude pokračovať, si jeden z najúžasnejších mužov na tejto planéte. Rozdávaj radosť, usmiatu tvár, pomoc. Tvoju lásku Ti nikto nevezme. Kde sa pohneš, všade budeš milovať. A ak to nebude obojstranné, neutýraj sa. Máš navrch tým, že dávaš. Brať nemusíš.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button