Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Sara

AUTOR

Sara

Padlí anjeli

 

Cítim nesúlad strún,

aura temných lún

ovládla nás,

a nik už neverí,

že si v nás,

že sme padlí anjeli..

 

Padá ruka na líce syna,
pýtam sa ,čia je to vina?
Padá v priepasť, v hroznú tmu,
veriť sa dá len jemu!
Padám do rieky bolesti,
chytili sme sa do svojej lesti.
On však zjemní pád,
pretože vie mať rád
ako nikto z nás.

 

Sme padlí anjeli,
tí čo zdrhli z neba,
tí čo predali seba!
Sme padlí anjeli.

 

Hľadám okno do neba,
tma mi spať nedá.
Hľadám Otca svojej duše,
som len lupeň z nekonečnej ruže.

Ďalšie príspevky

Komentáre

3 Responses to Padlí anjeli

  • So synom sme sa velakrat rozpravali na temu o padlych anjeloch. Je to zaujimava tema – plna podobenstiev. Ucil sa vtedy prave uryvok z basne Andreja Braxatorisa Sladkovica s nazvom: Marina. A prave tam je taka pekna myslienka, ze mladost je ako anjel v prachu zaviaty…

  • Veľmi pekné dielo.
    Škoda, že som sa k nemu dostal až teraz.
    Ale skutočne musím priznať, že sa mi páči.

    Nech ťa múza kope a nikdy neprestáva!

    s pozdravom Dušan Damián. 😀

  • Ja v tom vidím fakt pekné náboženské obrazy. Naozaj je to milé, veľmi. sama som veriaca ak sa tak môžem nazvať. Páči sa mi to. je to jednoduché a jasné 😉 Tak nás ešte prekvap 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button