Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Sara

AUTOR

Sara

Dážď

Dážď

U nás dnes nesvieti
aj keď vonku sa hrajú deti
Oni majú svetlo,
ale u nás je tma
prečo je to
vlastne tak?

Prosím zasvieť,
chcem vidieť,
to, čo slzy už nechápu,
aj keď slzy nerozbijú ľad,
treba aspoň dúfať.
Prosím zasvieť
a prines nám mier,
úsmev tvojich pier….

Krása bez duše
je ako pustosť púšte.
Chcem dušu vody,
čo nás nepotopí.
Kráčať bosou nohou
rannou rosou.

Prosím daruj nám dážď,
dobrý nápad
namaľovať dúhu,
vedieť, že si tu.
Dážď zmyje slzy,
už nie sme zlí.
Dážď rozbil ľad,
on dál nám veľa rád,
našiel svetlo v nás…

Ďalšie príspevky

Komentáre

One Response to Dážď

  • Asi sme so synom omylom preskocili tuto Vasu peknu a neznu basnicku. Kedze je syn teraz v skole, tak sa sem vratime az poobede. Ale urcite sa vratime. Mne zatial tato basnicka opat pripomine pesnicku. Jej povodny nazov je – zda sa mi I am sorry, so sorry – alebo tak nejak. Syn to mozno bude vediet upresnit. – Ale nam sa paci aj jej cesky variant so slovami: Ron slzy, uz brzy .. ozari lampa tmou … etc… S uctou, . zatial iba solovo – Augustin Sokol.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button