Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

boba

AUTOR

boba

Pavucina

 Aj ked sa nocou sam vietor tula,

                  a v slovach ludi znie smiech, 

 V mojich ociach su len slzy.

                   A usmev beriem ako hriech. 

Cierna tvar za oknom prikriva ma plastom.

                  Moknem, a chcem prec. Som zajata dazdom.

Studena ruka ma po chrbte pohladi, a neviditelne veci pocujem hrat.

                  Tajomne tvori strazia ma pohladom, tazke prekazky zahatali trat.

<>Len fotka je dokazom mi na lasku. Recept sa este stale hlada.

<><>                   Tvoju tvar vidim len na obrazku.

                                       …No ja pridem! Aj pavuk pascu spriada…

 

Komentáre

One Response to Pavucina

  • Beba, píšeš dobre, fakt dobre. Ale čo tie chybičky krásy v pravopise ? Prosím, oprav ich.

    Je to škoda, ak pekné dielo stratí svoju krásu len pre "hrubky".

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button