Literárny blog Kope Vás múza?
Cestovateľský blog Cesty a rieky
nebud viac nemi!
Z hmly si vstal, a kracas vedla mna. Deli nas uz iba jeden krok.
No cas sa mina ako krv z mojich ran.
Nechal si ma s nimi stat aspon rok.
Ty si bol dobry sluha, ale zly pan.
Svitlo rano, hrobar snov. Na svojej ruke citim tvoje teplo.
Vzplanul si, ked prisiel nov. Bol si len vidina , iba gesto.
Sny ta vzali do priepaste, tmavej a hlbokej.
Ved z hmly si povstal, v hmle sa stracas.
Vidim uz len tiene postav.
Nepocujes moj plac moj narek… kracas stale dalej a neobzeras sa…
Bol si moj sen, teraz ho drzis v naruci. Vytrhol si moju dusu, si ten, co ma trpiet nauci.
Je to prec, uz nemam co povedat, len slza mi steka po lici.A moj sen odo mna kluse.
Neviem preco.
Hral si hru. So mnou, aj s mojimi pocitmi.
A si vitaz. So vzticenou rukou odo mna odchadzas. A ja porazena, topim sa v tvojich ociach…
Den, i noc… Uz nepocujes moje volanie o pomoc. Stracam sa, a stracam aj svoju moc.
Moje srde uz nemoze bez tvojho bit.
Chcem ta pocut,vidiet, citit. Chcem len tvoja byt.
Potrebujem pocut tie slova. Jednoduche, ale predsa take zlozite.
Tie, na ktore si sa tak dlho nezmohol.
Tie, ktore by mi iny povedat nemohol.
Chcela som ich pocut po stikrat,
ony by zahnali moj vecny hlad.
Ano, su to ony.
!!!MAM TA RAD!!!
Ďalšie príspevky
medzi stmievaním a svitom…
VINNÝ
óda na budúcnosť
Spomienky na Štrbské Pleso
lesné verše
Doba olovnatá
bozk či dar?…
ako bolí chodiť po zemi…
kto platí účty sveta?
odpojena?
láska smrti
Zmrzačenie Jána…
zmluva
chyba na kráse
FROM You…. P.L…. I hate you 🙁
MATKA ODPORNOSTI
Ľúbi, neľúbi…
Prichádza Smrť
moja uvaha o laske
strach
chýbať
čistý?
pasca
Priatel
Pavucina
Modlitba
V starych kolajach.
ciene slzy ciernych dni…
Puovodňe som chceu poňechať len mäkké "i". Vidím, že bi to bou vhodní nápadok. Niekto sa šak chceu viznamenať a zaviedou dvojo "i". Nebiť toho, moji potomci bi veru ňemali takéto ťažkosťi a chmári. Nuž čože, s tím ja už ťeraz nič nenarobím, obrátim sa teda aspoň na druhí bok, pokím ma ďaľší literárni vítvor na tejto vebovskej, či ako sa to vraví, stránke neprebudí. Tuším budem potrebovať psichoanalitika.
Áno, sme ľudia omylní, no niektorí aj omylný, ba vyskytujú sa i omilný 🙂
Kua, načo sú tie základné školy ?!! Súhlasím, že nemusia všetci vedieť pravopis.
No tí, čo chcú byť SPISOVATELIA (!!!), by pravopis ovládať mali. A ak nie sú si istí – kým niečo hodia na web, mali by si to dať niekým, preboha, prezrieť. Dať si na web plné meno, svoju fotku a uverejniť tam svoje literárne „dielo“ plné pravopisných chýb, je skrátka neštandardné – takto sa zhoväďiť (povedal by Štúr) pred celým národom. Žasnem, že týmto ľuďom neprekáža, že sa vystavujú všeobecnému posmechu. Alebo sú tak tupí, nekritickí a neinteligentní, že si myslia, že sem-tam nejaká „hrubica“ na kvalite ich dielu neuberie? A možno sú na tento postoj aj pyšní (och, tá puberta!). Jasné, keď si poznačíte v kuchyni na lístok „kúpiť lyter mléka“ – je to OK – ale zhoväďovať sa (ako by povedal Ľ.Š.) takto cez web pred celým Slovenskom? Čo tým ľuďom hrabe?! Budúci spisovateľ – O tempores, o mores! (Oh Age, Oh Ignorance!) – a robiť chyby v nominatíve plurálu?
dik za to , že si ma nazval spisovateľkou 🙂 lietam…. asi sa budem musieť viac posnažit… aj keď mam pocit že to už viec nejde a a ni nepôjde :(((
… já na tom dělám, já na tom makám a ne a ne a ne !