Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Vlado Preložník

AUTOR

Vlado Preložník

Prežijú rok 2100 ?

Vždy, keď čítam ďalšie vyjadrenie niektorého známeho spisovateľa, v ktorom čitateľov ubezpečuje, že „elektronické technológie existenciu kníh v dnešnej podobe neohrozia“, že „knihy prežijú“, lebo „počítač sa nedá nosiť do parku“, nechápavo krútim hlavou, ako môže mať niekto tak kreatívny, ako by spisovateľ mal byť, tak málo predstavivosti.

Knihy v podobe, ako ich poznáme dnes, majú toľko nevýhod, že je už naozaj načase, aby zmenili podobu. Na to, aby sa autorov (často málo významný) text dostal k čitateľovi, padajú za obeť kilometre štvorcové lesov, výroba knihy je neuveriteľne prácna drina – v snahe ju odstrániť sa vyrábajú a nakupujú drahé stroje, na distribúciu kníh (t.j. v podstate informácií) sa používajú nákladné autá, lode, vlaky, hltajúce ropu (pričom informácie sa dnes dajú dopraviť za tisícnásobne nižšie náklady prakticky okamžite na ľubovoľné miesto nielen Zeme, ale i slnečnej sústavy.) V skladoch manipulujú s knihami tisíce robotníkov či baličov. Pošta vyberá za prepravu vysoké poštovné (lebo balíky s knihami sú ťažké). V predajniach ceny kníh neustále stúpajú, čím sa nielen knihy na voľný čas, ale i učebnice stávajú pre mnohé rodiny prepychom. V niektorých domácnostiach zas knihy už takmer niet kam dávať – často pritom mnohé z nich za celé roky nik nechytí do ruky. Regály knižníc zaberajú miesto, sú zásobárňou prachu, roztočov, alergénov. Verejné knižnice zápasia s priestorovými problémami, v depozitároch knihy niekedy hnijú na kopách a z času na čas sa vyvezú na smetisko (videl som na vlastné oči). Knihy z knižníc, ktoré prejdú viacerými rukami sú ošúchané, pokrčené, ušpinené, dočmárané, mnohí čitatelia si jednoducho potrebné stránky z kníh vytrhnú. Tisíce kníh sa stratia alebo ukradnú. Materiál neodoláva vode, vlhku, svetlu, ohňu – mnoho cenných zväzkov sa takto nenávratne zničilo. Na knihy by vám povedali svoj názor i školáci – len sa ich naň nik nepýta – málokto z nás dospelých by bol ochotný trepať do práce taký náklad ako povedzme malý piatačik…

Človek žasne, že takýto brontosaurus sa neohrozene presúva z jedného storočia do druhého a jeho potomstvo sa rozmnožuje rýchlejšie ako červené mravce. Rok 2000 už prežil. Myslím si však, že roku 2100 sa v dnešnej podobe nedožije.

Ako bude teda vyzerať kniha budúcnosti?

Jej podoba a funkcia bude určite združovať výhody „prenosných“ papierových kníh, s výhodami elektroniky.
Dá sa predpokladať, že to bude nerozbitná doštička formátu A4, hrubá 1–2 cm, vpredu s farebnou obrazovkou z tekutých kryštálov, s niekoľkými ovládacími prvkami, so zabudovanou zvukovou kartou a malým reproduktorom, prípojkou na internet a elektrickú sieť. Vnútri budú batérie s možným dobíjaním. Je reálne si predstaviť aj vodotesnú verziu, ktorú si môžete vziať napr. do vane. Čítať bude možné aj v šere i v noci. Jas obrazovky bude regulovateľný. Spotreba energie zanedbateľná.
Na doplnenie funkcií bude mať kniha zabudovaný kalendár, kalkulačku, elektronický zápisník, hodiny, budík…

Obsluha bude jednoduchá: pripojením na internet sa dostanete do servera ľubovolnej knižnice na svete, vyberiete si knihu z ponuky a za pár minút ju „stiahnete“ do svojej čarovnej skrinky. Predtým si necháte odpočítať zo svojej kreditnej karty stanovený poplatok. Budete si tak môcť nahrať aj stovky kníh („knihomoli“ budú nosiť pod pazuchou jednu celú okresnú knižnicu, ostatní si nahrajú iba to, čo práve potrebujú). S knihou sa budete môcť voľne pohybovať po svete, čítať ju poležiačky, v chôdzi, počas šoférovania, v škole pod lavicou,… V spálni nebudete rušiť spánok partnera svetlom. Keď knihu dočítate, text jednoducho vymažete z pamäte, zaujímavé časti však bude možné uchovať. „Listovať“ v knihách sa bude dať jednoduchým stláčaním tlačidla, bude však možná aj predvoľba konkrétnej strany a vyhľadávanie zadaného slova, alebo reťazca slov v celom texte knihy. Záložky budú samozrejmosťou.
Najviac takúto knihu ocenia školáci – začiatkom školského roka im technik nahrá do čítacej skrinky všetky knihy odporúčané ministerstvom školstva pre daný ročník. Po príchode učiteľa si vyberú príslušnú učebnicu z ponuky na obrazovke a zobrazia si určenú stranu, napr. obrázok nášho štátneho znaku, doprevádzaný zvukovým záznamom našej hymny…

Takéto prenosné zobrazovacie systémy už existujú. Mnohí z vás ich možno aj používate: áno, sú to laptopy, notebooky, palmtopy. Fungujú však ako počítače. Nie sú teda špecializované.
Existujú aj prenosné „čítače“, readery, ktoré sa vyššie popisovanej e-knihe podobajú – na môj vkus majú malú obrazovku a … sú drahé. Časom sa readery zdokonalia, príležitosti sa chopia aj internetové firmy a začnú prepisovať, skenovať a ozvučovať jednu knihu za druhou – od Homérovej Odyssei po pamäti napr. Anny Belousovej.

Podmienky na rozšírenie takýchto kníh sú tri:
– môžnosť čítať z obrazovky aj v inej polohe, než po sediačky (napr. visíte dolu hlavou z postele a knihu máte na dlážke)
– nízka cena readera a malý, príp. nijaký poplatok za stiahnutie knihy
– bohaté e-knižnice na webe

A ako sa to dotkne nás, vydavateľov? Náš život sa zjednoduší – kniha bude hotová uložením jej podoby do počítača. Žiadne diskusie a vyjednávania v tlačiarňach, žiadne obehávanie kníhkupcov, handrkovanie sa o remitendu a rabaty. Problém bude potom už len jeden: či nám knihu „vezmú“ a nainštalujú na čitateľský server v Bratislave, Londýne, Ulan-Bátare… a koľko ľudí si ju „stiahne“. Od toho bude závisieť náš zisk.

Kníhkupci pochodia horšie. Tí zanietení však prežijú – nákup a predaj kníh v antikvariátoch bude zrazu lukratívny a získa noblesu – odporcov novôt je totiž vždy dosť. Aj snobov. Tí budú ešte dlho kupovať čoraz drahšie papierové knihy… no a my ostatní budeme mať pod pazuchou reader „nadupaný“ napr. 1200 knihami. V múzeách pribudnú tiež nové expozície. A nové pracovné miesta.

Knižnice zmenia podobu. Namiesto regálov kníh tam bude pár počítačov. Počet knižníc klesne. Pre Slovensko celkom postačí jedna, napr. v Bratislave alebo aj v Čukárskej Pake – je to jedno, aj tak tam nebude nik osobne chodiť.

Spisovatelia budú spokojní – ich dielo bude zo dňa na deň prístupné každému na ľubovolnom mieste zemegule. Problém bude akurát s podpisovaním noviniek pri prezentáciách. S „krstením“ nie, vďaka vodotesnosti bude možné „knihu“ vykúpať povedzme aj vo vani so šampanským – spolu s autorom.

Vladimír Preložník, vydavateľ

Vlado Preložník
Bývam v Nitre. Som dlhoročný splavovač riek, jazier a morí. Okrem toho sem-tam vydávam knihy.
Ďalšie príspevky

Komentáre

12 Responses to Prežijú rok 2100 ?

  • Veľmi dobrý text.

    Trafil sa do môjho dnešného článku, v ktorom trošku inými expresívnejšími slovami hovorím skoro to isté ale nedotýkam sa budúcnosti a hovorím o prítomnosti.

    Aj o tom, že ma vôbec nemusí odradiť, že obrazovka PDA o veľkosti 3-4 palce je tak nepríjemná, že sa na tom nedá nič čítať. Skôr opak je pravdou.

    Iste rád by som mal nejaké neexistujúce zariadenie s 8 palcovou obrazovkou ale také tu nie je alebo je už príliš ťažké.

    Lenže ten 3,5″ malý PDA je priam zázrak. Všetko v článku popisované ovláda – mám ho so sebou a necítim jeho váhu. Nemusím sa oň obávať, moc nezavadzia. Môžem v ňom mať kľudne tisícku kníh. Môžem čítať v akejkoľvek polohe. Potme.

    Mám pred sebou papierovú knihu a jej elektronickú verziu a vyberiem si na čítanie práve tú druhú.

    Viem, že znakom „intelektuálnosti“ je mať v byte tri knižnice po strop prepchate ošúchanými knihami. Ale akosi to nerobím. Knižiek sa zbavujem a robím to rád.

    Jediné, čo neriskujem je tá voda 😉

    Ale musím podotknúť, že predstava ako mám „reader“ na knihy nemusí byť momentálne tá pravá. PDA ako prostriedok na čítanie kníh je ideálny. Umožňuje mi náklady na jeho získanie rozložiť na viac činností – raz mi poslúži ako mapa, raz ako herné zariadenie, inokedy ako prehrávač hudby a videa. A často ako knižka. Napriek tomu si nemyslím, že sú nedostupné – s kľudom si už dnes môžem kúpiť PDA pod päť tisíc.

    Celý problém je v predsudkoch, prehnaných predstavách a mylných dojmoch.

    Nemám však chuť a silu ich odstraňovať pretože sme ako spoločnosť ledva dospeli k tomu, že používame e-mail. A píšeme skazky na web. To je ešte príliš málo.

  • Chcem sem pridať adresu ronyho stránky:

    http://spravodaj.madaj.net/

  • Ja osobne si myslím, že by bolo zbytočné nosiť do prírody (alebo do vane a pod.) nerozbitnú doštičku formátu A4, aby si niekto mohol prečítať knižku. Podľa mňa by mohol na to postačiť mobil, ktorý má dnes už takmer každý. Text by mal byť narozprávaný mužským aj ženským hlasom, aby si každý mohol zvoliť, ktorý sa mu príjemnejšie počúva a knižku si jednoducho vypočuť pomocou slúchadiel príp. reproduktorov tak, ako sa dnes bežne počúva hudba. Má to aj svoje nevýhody, ale pri takomto spôsobe „čítania“ si môžeme šetriť zrak a venovať sa zároveň aj niečomu inému (napr. vedeniu vozidla). Samozrejme, že by tu mala byť aj tá možnosť, aby sme si mohli stiahnuť knihu aj do počítača.
    Keď sa tak nad tým zamýšľam, podobný problém ako s knihami je aj s jazykmi. Načo vlastne máme toľko svetových jazykov? Študenti sa povinne učia napr. anglický a francúzsky jazyk, a po ukončení štúdia nakoniec pracujú vo firme, ktorú vlastní nemec, španiel a pod. a zistia, že celé tie roky, počas ktorých si hustili do hláv tieto cudzie jazyky, boli takmer zbytočné. Nebolo by rozumnejšie, keby sme mali v EÚ (príp. aj na celej zemeguli) jeden spoločný „povinný“ úradný jazyk, ktorý by musel ovládať každý? Okrem tohto povinného jazyka by mohol mať samozrejme každý člen EÚ aj iné úradné jazyky (napr. na Slovensku slovenčinu…). O čo mi ide? Viete koľko by sa tým ušetrilo na papieri, tlmočníkoch, prekladateľoch, učiteľoch, profesoroch atď.? Nech sa deje, čo sa má, aj tak si myslím, že ľudstvo speje k tomu, že nakoniec bude na Zemi len jeden národ, ktorý bude rozprávať jedným jazykom.

  • Teraz vážne: … po anglicky, samozrejme … tendencia je jasná – ale čo Číňania? Že by sa aj tí naučili english? Vlastne
    – už sa to tam deje… Fíha, a čo s Arabmi – tých je tiež jak červených mravcov… Zdá sa, že "zjednotiť" ľudstvo nebude
    tak skoro možné.

  • Mňa osobne netrápia predstavy o knihe budúcnosti, či jednotnom jazyku sveta. Slovensko je malá krajina, ktorá zaostáva v dôležitejších veciach… elektronická podoba knihy "do parku" k nám príde aj tak s oneskorením minimálne o 5 rokov neskôr, ako sa bude bežne predávať v zahraničí a ľudí, ktorí knihy nečítajú ani teraz, neosvieti nijaká moderná kniha a nezačnú odrazu čítať… Súčasná podoba knihy má veľa nedostatkov, a jej moderná prenosná elektronická verzia bude určite stáť za to, ale keď v dnešnom čase vstúpim do kníhkupectva a odnesiem si domov hmotnú knihu a môžem si privoňať k čerstvým stránkam… tak to mi fakt nikto nezoberie…  

  • To máš tak. Sto ľudí – sto chutí. Niekto rád dýcha vôňu stromov v lese a niekto vôňu spílených stromov premenených na papier a potlačených olovom.

  • Je mi ľúto, že si to takto napisal, ale celkom si tomu asi nerozumel. Čerstve stránky=skrytá duša autora a to čo vložil do knihy… a v dnešnom čase tlačia kvalitné vydavateľstvá literatúru vo veľkej miere z recyklovaného papiera.

  • To, čo ňucháš v novej knihe sú chemikálie použité pri úprave papiera, lepení knihy a tlači. „Duša autora“ je len Tvoja fantazmagorická predstava… ale – nikto Ti ju neberie – ňuchaj ďalej, :))

  • Samozrejme, že nemám v úmysle zjednocovať ľudstvo, najmä nie spôsobom, akým sa o to pokúšal istý vůdce. Ja len konštatujem, že k tomu dochádza postupným prirodzeným vývinom. Zoberme si napr. územie USA. Tam kedysi tiež žili len Indiáni. Po objavení Ameriky sa tam nasáčkovali Španieli, Angličania, Francúzi, Nemci, Japonci, Číňania atď. Z Afriky si tam dotiahli otrokov, potom sa to všetko premiešalo a hľa teraz sú to všetko Američania hovoriaci americkou angličtinou. Čosi podobné prebehlo v Austrálii a teraz to čaká nás. Európa sa zjednocuje, hranice sa rušia, zavádza sa spoločná mena, postupne si „vyvolení“ uvedomia, že by bolo vhodné zaviesť aj spoločný jazyk, nastane voľný pohyb osôb a nakoniec sa to tu všetko tak premieša, že nebudeme vedieť, kto sme kto. Budeme proste Európania hovoriaci pravdepodobne tou angličtinou. Ak takéto zjednocovanie prebehne aj na zvyšných kontinentoch, začnú sa postupne zbližovať a spájať kontinenty navzájom, až nakoniec dôjde k tomu, čo som predpovedal. Ak vydržíš medzi nami ešte pár 100 rokov, možno sa sám o tom presvedčíš, alebo bude všetko úplne inak.

  • Ja milujem čítanie a je mi jedno, v akej podobe čítanie je, či kniha, alebo net.

    Doma mám plno všelijakých kníh, ktoré už nemám kam dávať, takže by som takúto

    formu čítania uvítala.

    Ale milujem aj to, ak prídem do kníhkupectva a môžem si tú,

    ktorú knihu zobrať do ruky, prejsť si ju a možno aj ovoňať. A doma sa z nej vytešovať.

    Nebránim sa modernej dobe, lebo vďaka netu môžem toľko čítať, čo mi duša ráči.

    Ani nestihnem prečítať všetko, čo chcem. A tak vďaka aj za knihy "obyčajné"

    a aj za "moderné".

    Kto nečíta, lebo sa mu nechce, alebo ho čítanie nebaví, tak nevie a nepochopí

    nič z toho, čo tu bolo popísané. Pokrok ide mimo nás, my ho nezastavíme a myslím,

    že by sme ani nemali.

    Lebo taká "moderná knižka" … To by molo niečo pre mňa.

    Možno sa toho dožijem.

     

  • Knihy tu boli, knihy tu sú a knihy tu aj budú.

  • … knihy naozaj boli, sú a budú – mení sa len ich forma. Nedá sa tomu nijako zabrániť.

    Predstav si Alicia, že by niekto dnes čítal letiac cez Atlantik v lietadle román napísaný ručne na zvitku papyrusu, čo by bol valec výšky 60 centimetrov, a dĺžky povedzme 7 metrov. Iste by si okolosediaci klopkali na čelo.

    No, a podobne budú cestujúci reagovať, keď si niekto pri medziplanetárnom lete Zem – Mars napr. v roku 2350 vytiahne z hátižáka trojkilovú buchlu s nadpisom napr. V. I. Lenin: Zobrané spisy a bude tam chcieť dve hodiny šušťať zažltnutými listami plnými prachu a roztočov.
    Iste by naňho nabehli kukláči, vzali by mu ten nevábne vyzerajúci predmet, zazipsovali ho do sterilného vreca a milého staromilca odviedli na uzavreté oddelenie, kde by prečkal let.
    🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button