Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

Maťo

AUTOR

mato

O zdochnutom holubovi

Na ulici leží zdochnutý holub,
trocha peria, hlava a nič viac.
Jedným očkom díva sa na obchodnú, dolu
no a tým druhým na mesiac.
Keby som ho pozval k nedeľnému stolu
pofŕka mi obrus krvou hovoriac:

 

Býval som mladý a ideálov dvesto
že to dotiahnem na orla, sníval som.
Keď sme sa večermi preháňali mestom
s kamošmi, no chcel som byť iba s ňou.

 

Perie farby neba a drápy ako ihly
To najkrajšie hrkútanie v chotári
Kým nás našiel svokor, len letmý bozk sme stihli
v depe na železničnom stožiari.

 

Ja ľúbil som ju viac než rohlík
ona mňa viac jak dážďovky.
Však byť sme spolu viac nemohli.
Svokor mal vyššie nároky.

 

Vtáčik nič nepovie, nevydá hláska
Nik jeho príbeh nespozná
V depe možno čaká naň spanilá láska
a je už trochu nervózna.

 

Na ulici oddychuje zdochnutý holub
Možno je mrzutý a možno iba sníva.
je príliš unavený pre pravdu holú.
Že zomlel ho život, zaživa.

Ďalšie príspevky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button