Literárny blog Kope Vás múza?

Cestovateľský blog Cesty a rieky

V šepote zvesti (2017)

Odvšadiaľ počúvam samé kázne,

slová sa rinú z viacerých úst,

 

niektoré pripomínajú smutné  básne,

Iné zas zvieravé dotyky múz,

 

rôzne sú momenty, ktoré sa striedajú,

v blyšťavých perlách zrkadlia pravdu,

 

farby od štetca, v jednu sa zlievajú,

osudné príbehy sa menia na kartu,

 

rev sa ozýva, z jaskýň duchov

strieľa do všetkých železným lukom,

 

nie som slepou, ani hluchou,

odmietam sa prizerať jeho pudom,

 

každý mi hovorí, čo mám robiť,

akým brehom ísť, kam mieriť,

 

ja neznášam rutinu, túžim tvoriť,

so životom kočovníka sa neviem zmieriť,

 

denne mi toľko tvári radí,

oni vraj vedia, kde chcú zájsť,

 

nie sú mi blízki, sú ako hady,

moje srdce len pokoj túži nájsť,

 

často sa stratím na zradnom nábreží,

kde skladám masku na obnaženú zem,

 

komu môj život skutočne náleží ?

mám žiť pre ideál alebo zhynúť preň ?

 

ja sa bojím klietok, ocele i kovu,

je priam nemožné skrotiť divého poeta,

 

no násilne tlačia, berú mi vôľu,

skôr než sa nazdám, v koži som odetá,

 

duša rada šantí v tanci rozkoše,

ktorú prináša dobrodružná chvíľa,

 

no keď ju chytia, kto jej pomôže?

lúč svetla zmizne, nahradí ho temná sila,

 

vytrvalo proti bezpráviu bojujem,

striebristým svitom iným oči otváram,

 

snažia sa ukradnúť, to čo tak milujem,

pre čo zaspávam, no i sa prebúdzam

 

 Autor: Tuary 

Foto: Tuary /Kráľova hora/

 

Patricia Brestovanska
http://patuary.simplesite.com/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Post_bottom_background_and_button